|
|
|
|
EVANJELICKÝ
RECEPTÁR Niektoré knihy oslovia názvom, iné upútajú
obálkou a zase ďalšie zaujmú prijateľnou cenou. Sú však i také, pri
ktorých už meno autora naznačí, že čítať ich rozhodne nebude stratou času. K posledne
menovaným patria aj diela z pera Bengta Pleijela, švédskeho evanjelického
farára. Jeho najnovšia publikácia, vychádzajúca v slovenskom preklade Michala
Hudáka ml. (ten knihu aj ilustroval) a Ľudmily Hudákovej, dostala titul „Prežiť
v Laodikei“. Jej podnadpis: „Niekoľko receptov na prežitie pre cirkev putujúcu
púšťou“ prezrádza, že ide vlastne o evanjelický receptár pre cirkev.
O tom, v akom je stave, autor nevytvára ilúzie. Nezatajuje, ako veľa biedy je
ukryté za krásnym náterom. Pomenúva nebezpečenstvá, ktoré cirkev ohrozujú: vlažnosť,
kompromisy, pripodobňovanie sa ľuďom, poskytovanie falošnej útechy, to, že cirkev
už nepotrebuje Ježiša, je úplne zaujatá sama sebou, chce stáť v centre
pozornosti a byť obdivovaná. Pleijel neúprosne tne do živého keď píše, že
Ježiš sa stal pre kresťanov medvedíkom, bábikou, ktorá im má zaistiť bezpečie a šťastie.
„Je to „medvedíkológia“ namiesto kristológie a teológie“. Autor však
vie, že na druhej strane smrti jestvuje zmŕtvychvstanie. Vie, že Pán sa nevzdáva
svojej cirkvi. Jeho lásku však nemožno chápať tak, že Ježiš za nás všetko vybaví
a zariadi, aby sme sa mali a cítili dobre. Ježišova láska nie je
cukríková, ale vychováva nás pre večný život. Pripomína, že kde sa vytráca
láska k Ježišovi, mizne aj láska k blížnym. Varuje pred výmenou lásky ku
Kristovi za falošnú toleranciu, pred zamieňaním skutočného života so živosťou.
Formálne Pleijel knihu rozdelil do dvoch častí. Prvá (Dráma v Laodikei)
i druhá (Recepty na prežitie) majú 8 dejstiev. Medzi ne je zakomponovaná
medzihra. Kniha končí dohrou. Začína predohrou - je dobre, že v nej čitateľ nájde aj vysvetlenie obrázku na
obálke, ktorý je výtvarným zobrazením biblického textu zo Zjav 3,14-22. Pleijelov
jazyk je veľmi živý. Nechýba mu dôkladné poznanie cirkevných reálií (píše o
roztatárených konfirmandoch – žuvačkároch mechriacich sa v prvých laviciach;
tiež o ľuďoch opúšťajúcich cirkev), ani dramatickosť či výstižné obrazy.
Uvediem aspoň niektoré: Cirkev je Božia nemocnica, kde človeku ošetria vnútorné
rany; cirkev je prezliekáreň, kde smiem odložiť zašpinené šaty včerajška;
Ježišova adresa: Matúšova ulica 11,28; Ježiš je Ten, kto sa postará o smeti
v našom živote – je „najlepší smetiar sveta“. Autor chápe, že čitateľa
chytí za srdce skôr láskavý humor ako vážne moralizovanie (Ján Krstiteľ –
oblečený je do plášťa z ťavej srsti, k tomu kožený opasok. – nezvyčajná
figúra! Na slávnosť odovzdávanie Nobelovej ceny by sme ho ťažko mohli vziať so
sebou...; staré tetky a svákovia zboru budú /v chráme/ vzdychať, starý kantor
z chóru bľačať svoj chorál). Najväčším prínosom knihy je jej podmanivý
obsah. Má duchovnú, biblickú i literárnu hĺbku. Oslovujúce sú i modlitby,
ktorými končia viaceré kapitoly. Na publikácii je sympatické, že kapitoly sú
krátke – hutné, takže kniha môže dobre poslúžiť pre denné rozjímanie nad zvesťou
Písma, ktorého rozličné texty sú v nej aplikované do súčasnosti. Takéto
meditovanie sa zrejme udeje až pri druhom či ďalšom čítaní, lebo na prvý raz text
čitateľa nepustí. Prednosťou knihy je jej cenová dostupnosť (100,-Sk pri počte 166
strán formátu A5); nedostatkom pomerne slabá väzba. Na vypadávajúcich hárkoch
poniektoré Pleijelove „recepty“ teda môžeme čítať aj separátne. Rozhodujúce je, že „strava“ na nich je zdravá
a výživná. Prečítať si ich, spätne sa k nim vracať a najmä riadiť
sa týmto receptárom v živote, možno čitateľom len a len srdečne odporúčať.
Tí evanjelickí smú byť vďační i hrdí, že práve v našej evanjelickej
cirkvi vyšla ďalšia kvalitná kniha. Publikáciu vydalo vydavateľstvo Polárka vo
Vavrišove na sklonku r. 2003 (hudakpolarka@stonline.sk 044/527
11 04; vyd. POLÁRKA, 032 41 Vavrišovo č. 333)
Martin Šefranko |
