Knihy z Vydavateľstva POLÁRKA

Fotografie z Poľska

SKALA SRDCA

(úryvok z románu, ktorý vrelo odporúčame. Jeho autorom je Bo Giertz – víťaz ankety o osobnosť Švédska 20. storočia. Kniha vyšla vo vydavateľstve POLÁRKA 1998, 032 41 Vavrišovo 333; tel.: 044-5271104; e-mail: hudakpolarka@stonline.sk Preložil a ilustroval ju Michal Hudák ml.)

Ježišovo zmierenie je dodnes tým jediným, čo platí, ak nejaký hriešnik má byť ospravedlnený pred Bohom.  Boh hádže hriešnikovi záchranné lano, až zachytí dušu, ktorá sa ako loďka ženie prúdom k veľkému vodopádu. Najprv ju vytiahne na pevnú pôdu Slova tak, že ju naučí chodiť do kostola, modliť sa, počúvať evanjelium. Potom Slovom orezáva jej zlozvyky a naučí ju utekať pred hriechom. Tento boj proti hriechu je zo začiatku pre prebudenú dušu radosťou. Je to tak, ako keď majiteľ domčeka začína klčovať pôdu okolo svojho nového domu. Kamene odletujú a lopata spieva v zemi. Keď však človek pracuje na poli  svojho srdca, urobí postupne žalostný objav. Spozná, že čím ide hlbšie, tým viac kameňov sa vynára. Neustále nachádza v sebe nové a nové hriechy a tie sa odstraňujú o to ťažšie, čím hlbšie sedia ponorené v jeho vnútri. Prestať s opíjaním sa, s kliatbami, to sa môže podariť počas jedného večera. Ale pýcha, chuť hovoriť o sebe alebo nachádzanie chýb v druhých sedia v srdci ešte aj po mnohých mesiacoch tvrdého boja o polepšenie sa. 

            A tak jedného dňa, keď človek bojuje s hriechom, láme kameň na poli svojho srdca, v nádeji, že sa zbaví posledných kameňov hriechu, a konečne uzrie niečo rásť, vrazí lopatu do pevnej, kamennej platne. Chodí koldokola, chce ju obkopať, oškrabúva a skúša nanovo. Vtedy si uvedomí  strašnú pravdu: narazil na mohutný podklad z čírej skaly. Keď povyvážal jednotlivé kamene a vyhádzal ich za plot, nevytvoril záhradu, ktorá by mohla prinášať Bohu ovocie, ale odhalil kamennú platňu zo žuly, ktorá nikdy neuživí ani jediný užitočný strom.

            Toto je kamenný podklad, ktorý sa nazýva skazenosť hriechom. Je to porušená prirodzenosť, ktorá tu zostáva, aj keď sa človek rozlúčil so všetkými svojimi vedomými hriechami. Kamenný podklad zapríčiňuje, že človek je rovnako veľký hriešnik pred  Bohom, i keď Mu dal to najposlednejšie, čoho bol z poslušnosti a oddanosti schopný.

            Keď  človek stojí na tomto kamennom podklade, má na  výber tri možnosti. Môže odísť v nevere ako Judáš. To je cesta k smrti. Môže podvádzať ako farizeji. Vtedy vyzbiera tie kamene, ktoré sú viditeľné ľuďom. Potom navozí trocha prsti vlastnej spravodlivosti a vysadí také kvety, ktoré voňajú príjemne jeho vlastnému nosu: láskavosť, úslužnosť, veľké príspevky na misijné ofery, horlivú prácu pre Božie kráľovstvo, svedectvá, kázne alebo krajnú prísnosť v otázkach jedenie a pitia. Tak chodí medzi svojimi  kvetmi a myslí si, že práca je hotová. Pred Bohom však leží kamenný podklad obnažený a v deň súdu sú už kvety dávno zvädnuté. 

            Ak sa človek odchýli od Slova, nikdy nebude usvedčený zo svojho hriechu, v nijakom prípade z celej strašnej hĺbky hriechu. Jedine ten, kto dá za pravdu Božiemu Slovu a prijíma ho celkom a úplne ako Božie Slovo, dôjde až po kamenný podklad a objaví zákon hriechu, ktorý prebýva v jeho údoch. Jedine takýto človek  chápe, že nepotrebuje len polepšenie, ale  potrebuje spasenie. Ak má byť spasený, musí byť spasený z milosti. Keď toto človek pochopí, to je Božie dielo. K tomuto  chcel Boh priviesť dušu, keď v celej nahote odhalil kamenný podklad.

             Za múrmi Jeruzalema leží skala tvrdá ako lebka. Do nej ľudia kedysi  osadili kríž a naň povesili toho jediného z ľudského rodu, ktorý bol spravodlivý a naplnil zákon. Boh dopustil, aby sa tak stalo, lebo hoci v predchádzajúcich dobách mal zhovievavosť s hriechom, teraz chcel napriek všetkému ukázať, že On je spravodlivý - a že po hriechu nasleduje prekliatie a trest.  Ale Boh je tak predivný, že nechal, aby všetko prekliatie zla i jeho potrestanie postihli toho nevinného, ktorý išiel dobrovoľne na smrť.  Stal sa prekliatím kvôli nám.  Tak nás vykúpil od prekliatia zákona. Stal sa hriechom kvôli nám, aby sme my v Ňom boli spravodlivosťou u Boha. Na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo kríža. Jeho krvavé rany nás uzdravili.

              Preto je skala Golgoty najsvätejším miestom celého sveta.  Tam sa stáva zreteľným, že aj najlepší učeníci Pána  sú Ho nehodní. Všetci sme zradcovia a spoluvinníci na Jeho smrti. Tam sa však  stáva jasným i to, že sám Pán prináša zmierenie za naše hriechy.             Kamenný podklad  v srdci nemusí byť podkladom pre naše odsúdenie. Ako sa skala Golgoty zmenila zo šibeničného kopca na skalu zmierenie toho dňa, keď ju kropili kvapky krvi z kríža, tak môže byť i kamenný podklad ľudského srdca pokropený Ježišovou krvou. Vtedy Boh urobí znamenie kríža nad týmto zlorečeným podkladom a urobí  človeka       spravodlivým v Kristu. Celý kamenný podklad zdvihne a  nechá ho spočinúť  na skale zmierenia. Ostáva tvrdým kameňom, ako aj človek ostáva vo svojej podstate hriešnikom. Ale hriech je zmierený, prekliatie zrušené, človek s radostnou odvahou dieťaťa môže prísť pred Božiu tvár a začať žiť na slávu svojho Spasiteľa vo vďačnosti za div zmierenia. Vtedy vyklíči ovocie viery.  Na kamennú platňu srdca sa rozprestrela nová dobrá zem viery, zvlažovaná milosťou. V nej začína pomaly rásť niečo, čo predtým nikdy nechcelo klíčiť. Tak  odpadlík Peter, keď obdržal milosť, nesvedčil už o svojej viere, ale o Spasiteľovi.