Správa o vnútornomisijnej činnosti za rok 2005 v Liptovsko-oravskom
senioráte
„Nenechám a neopustím ťa.“
Joz 1,5
Pravdepodobne každému veriacemu padli veľmi milo
a dobre slová, ktoré sú heslom kresťanov pre rok 2006. Slová zasľúbenia Božej
pomoci, ochrany, slová Božej podpory, ktorými sa ujíma svojho služobníka, cítiaceho
sa v tej chvíli možno slabo a úboho. Dobre nám padnú preto, že aj my
veľmi dobre poznáme tento pocit, ktorý sa zmocňoval a zmocňuje ľudí
povolaných k Božej službe. Uvedomujú si veľkosť a náročnosť úlohy,
ktorá je pred nimi, náročnosť všetkého, čo ich čaká, priam nezvládnuteľnosť
pre ľudské možnosti a zároveň svoju vlastnú obmedzenosť. Veď vieme, aká bola
situácia Józuu, ktorého Pán Boh ustanovil do svojej služby. Ani sa ho nepýtal, ako
Izaiáša: „Koho pošlem a kto nám pôjde?“, ale jednoducho mu prikázal, aby sa
postavil na čelo národa a vykročil tam, kde sa mu kedysi, presnejšie pred
štyridsiatimi rokmi, tak páčilo. Vtedy bol mladý, plný elánu a odvahy viery,
ktorú dokázal, keď sa s Kálebom postavil na Božiu stranu takmer „proti všem“. A teraz, po toľkých rokoch ju má prejaviť
a s celým národom zaujať krajinu. Ťažká úloha. Nad ľudské možnosti.
Nie je tak veľmi ťažké dokázať sa vcítiť do
jeho kože, do jeho situácie nám dnešným kresťanom, farárom, dozorcom,
presbyterom... Pred nami krajina
s mnohými, silnými pohanmi, za nami ľud. Ideálne by bolo, keby bol veriaci,
pevný vo viere. Žiaľ, že jeho viera je veľmi nestála. Stačí prekážka, zvod a riadi
sa nie vierou, ale inštinktom. Hľadá ľahšiu cestu a duchovné musí ísť na
druhú koľaj. Nepriatelia sú silní. Sú ako obri. Nie náhodou sa zdá, že veriacich
prevalcujú. A Pán Boh to dobre vie. Vedel to v čase Józuu a vie to aj
dnes. On najlepšie pozná situáciu, svet, v ktorom žijeme, obrov a nepriateľov,
ktorí chcú zničiť, prevalcovať Božie dielo. Nie vždy so zbraňou v ruke, ale vždy
ako duchovné mocnosti. Nie nadarmo napísal apoštol: „Náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti
pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach.“ (Ef 6,12) Akú
rozmanitú podobu majú v tejto dobe. Ako ťažko sa odhaľuje ich skryté
pôsobenie, učenie, neraz zakryté pláštikom falošnej lásky. A rozkladajú
nielen zvonku aj zvnútra. Keď ochabne horlivosť, ostražitosť, stávame sa ľahkou
korisťou.
Akoby Józua nemal obavy a strach! Akoby sa
neobával, či bude mať trpezlivosť, odolnosť, odvahu aj múdrosť? Akoby sme nemali
obavy a starosti aj my! A Pán Boh
to dobre vie. A preto hovorí: „Nenechám a neopustím ťa.“ Je to osobné
Božie slovo, vyslovené konkrétne pre Józuu, ale aj pre každého z nás. Aby sme
vedeli, že nie zo svojej ani vo svojej moci a múdrosti máme konať Božie dielo,
ale vždy len ako Jeho nástroj. Poslušný, ochotný, horlivý aj obetavý, taký ako
nás to učí nielen Józua, ale sám Pán Ježiš Kristus.
Lebo zasľúbenie patrilo konkrétne Jozuovi, ale
patrí mu kvôli celému ľudu. Tu nejde len o jeho osobu. Tu ide o Boží ľud.
O spoločenstvo Bohom vyvolených, Zmluvou zaviazaných. Tak aj pri nás Božie zasľúbenie je zasľúbením,
ktoré má byť požehnaním pre spoločenstvo Božieho ľudu. On nás nenechá
a neopustí, lebo chce viesť svoj ľud do zasľúbenej zeme. Pán Ježiš to jasne
povedal: Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta. Chce chrániť svoju
cirkev, chce ju milovať, budovať, stavať, ale aj očisťovať a za ňu s nami
bojovať. Môžeme sa cítiť slabí, biedni, nehodní, neschopní, lebo naozaj takí sme.
Ale máme vedieť, vo viere si môžeme byť istí, že On je silný, On je mocný, veď
porazil diabla, hriech aj smrť a žije a kraľuje na veky vekov. Má všetku
moc a vládu a hovorí: Nenechám a neopustím ťa! A keby sa nám
zdalo, že všetko svedčí proti nám, ešte viac sa spoľahnúť na Jeho slovo a ešte viac pre Neho horliť. Je to potrebné.
Keby sa Józua nespoľahol na Božie zasľúbenie,
keby sa vzdal, keby povedal, že je starý, že je unavený, že je sklamaný, že už má
toho dosť, že nie je dosť verných spolupracovníkov a mnohé ďalšie dôvody,
ktoré zvykneme hovoriť my, čo by sme si pomysleli o ňom, o jeho viere,
o jeho poslušnosti? On však poslúchol a Boh bol s ním. Nech to platí
aj o nás, lebo Ježiš Kristus chce byť s nami, so svojou cirkvou, s našimi
zbormi, aj s našim seniorátom.
Detská besiedka
K veľkým zmenám na duchovnom poli tejto
práce nedošlo. Stále kladú cirkevné zbory veľký dôraz na prácu s deťmi. Práve
ona sa vyznačuje rôznorodými formami práce a to ako zapájaním detí formou
programov a vystúpení, predovšetkým počas sviatkov na službách Božích, či
na Vianoce, Veľkú noc, začiatok a koniec školského roku, na Deň matiek, pri
stretnutiach starších, ale aj vytváraním programov pre deti. Pribudli zbory, ktoré
pripravujú v lete pre deti biblické tábory a počas roku rôzne stretnutia.
Vo Veličnej začal pracovať detský klub, kde sa deti okrem biblického posolstva
zaoberajú ručnými prácami a zmysluplne trávia voľný čas.
Počet detí, ktoré prichádzajú na DB sa však
nezvýšil. Naopak badať mierny pokles, čo sa dá vysvetliť menším počtom detí
v týchto vekových kategóriach. Ale aj zvyšujúcou sa ľahostajnosťou detí,
ktorá je len dôsledkom ľahostajnosti ich rodičov. Niektorí učitelia DB sú z toho stavu nešťastní
a pýtajú sa, či a kde robia chyby, keď napriek vynaloženému úsiliu
nevidia ovocie (čo do počtu detí). Najviac detí prichádza na DB v Žaškove
(40). V Hybiach na vianočný večierok prišlo 57 detí.
Problémy s DB mali v cirkevných zboroch
v L.Trnovci a L.Mikuláš- Palúdzke, kde zápasia s malým počtom prichádzajúcich
detí (1-2), takisto v Smrečanoch a v Liptovskom Petre, kde sa na dvoch
miestach prestala DB vyučovať. Ešte vlani podľa dostupných záznamov uvádzali na DB
na všetkých troch miestach zboru spolu 30 detí. Dúfame, že v týchto zboroch je
to len prechodný stav a situácia sa v tomto roku napraví. Všade je totiž citeľná
snaha a túžba bratov farárov a sestier faráriek o zlepšenie. Potom túžia
však aj v ostatných zboroch, lebo takmer všade si uvedomujú, že by malo DB
navštevovať viac detí.
Viaceré zbory venujú pozornosť aj vzdelávaniu učiteľov
Detskej besiedky, ktoré organizuje Detská misia. Vzdelávanie učiteľov – robila aj
naša cirkev, a to v Košiciach – organizované celocirkevne
a v spolupráci s Východným dištriktom robil náš seniorát stretnutie
učiteľov DB v Liptovskom Mikuláši 12.marca. Jeho témou bolo používanie bábok
na vyučovaní DB. Každý si mohol vyskúšať prácu s bábkou a kto mal záujem,
mohol si bábku aj zhotoviť.
Na toto školenie nadviazalo veľkonočné stretnutie
detí v cirkevnom zbore v Pribyline v nedeľu popoludní 3. apríla. Deti
z okolitých cirkevných zborov, spolu asi 60 účastníkov si spolu s bábkami
vypočuli veľkonočné posolstvo. Bolo to pekné stretnutie, ktoré spríjemnili domáce
sestry aj pohostením. Aj za prípravu tohto stretnutia patrí všetkým zainteresovaným
– sestrám z Oravy aj cirkevnému zboru v Pribyline poďakovanie.
Seniorálne stretnutie detí organizoval cirkevný
zbor vo Východnej. Zúčastnilo sa ho 300 detí z celého seniorátu. Zvládnuť také
množstvo nebolo jednoduché, ale cirkevný zbor si poradil veľmi dobre. Mládež z Východnej
na čele s vedením cirkevného zboru a ochotnými sestrami v kuchyni
odviedli kus veľkej práce, za čo im patrí poďakovanie. Rovnako ako aj deťom z cirkevného
zboru v Dovalove, ktoré nacvičili a predviedli spevohru Kristíny Royovej: Ako
kvapôčka putovala. Výkladom poslúžil brat Michal Fraňo z Detskej misie
v Košiciach.
Konfirmačná a pokonfirmačná mládež
Okrem dvoch CZ konala sa všade slávnosť konfirmácie.
Najväčší počet konfirmandov bol v tomto roku v cirkevnom zbore
v Liptovskom Mikuláši 37 a dospelých v Ružomberku 15, kde sa konala tri
krát konfirmácia dospelých v rámci večerných služieb Božích.
Výchova a výučba konfirmandov je náročná,
pretože má na mysli nielen získavanie vedomostí, ale budovanie živého vzťahu s Pánom
Bohom a s cirkevným zborom. Absentujú k tomu predpoklady z rodinnej
výchovy. Slabý alebo žiadny modlitebný život, neprítomnosť rodín na službách Božích,
nesprávne dôvody, prečo chcem byť konfirmovaný a ďalšie
im podobné sťažujú farárom prácu. O to viac sa mnohí snažia hľadať rôzne
spôsoby – sústredenia, programy, výlety, ale aj zamestnanie konfirmandov
v cirkevnom zbore.
Žiaľ stretávame sa aj s obchádzaním
základných cirkevných predpisov. Nájdu sa prípady konfirmovania bez dvojročnej prípravy
(aj bez prípravy, či len rok trvajúcej), v nižšom veku, bez náboženskej výučby
v škole a to všetko bez výnimky udelenej seniorom. Niektoré z nich
nájdeme konštatované aj v kňazskej správe (L.Ján), ale aj od samotných detí,
ktoré sa s tým chvália pred spolužiakmi a kamarátmi. Takýto prístup ešte
sťažuje prácu tým, ktorí sa ju snažia vykonávať poctivo!
Napriek všetkým ťažkostiam by sme mali využiť
možnosť, že deti na konfirmačné vyučovanie prichádzajú, aj keď to nie je 100%, aj
keď nie všetky vyučovanie zavŕšia konfirmáciou, lebo je to príležitosť ako na ne
misijne pôsobiť. Vo Východnej stále pretrváva trojročná príprava a sú
s ňou spokojní. Môže byť pre ostatné zbory dobrou inšpiráciou.
V niektorých CZ majú verejnú skúšku aj po prvom ročníku.
Mimo konfirmačnej výchovy sa stretáva mládež
samostatne v dorastovom veku len v 9 zboroch a len v piatich
(D.Kubín, Hybe, Párnica, Veličná, Východná) tvorí skutočne živé funkčné spoločenstvá.
V ostatných zboroch sú malé skupinky, alebo vôbec dorastenci nejavia záujem,
alebo zbory zápasia, aby fungovala. Hľadajú sa rôzne spôsoby práce, vyžaduje si
veľký záujem zo strany zodpovedných, spolupracovníkov. Ostáva to neľahkou úlohou,
s ktorou sa treba boriť. Na dištriktuálnom tábore, ktorý sa konal v Šarišsko-zemplínskom
senioráte sa zúčastnili aj deti z nášho seniorátu.
V niektorých zboroch nie je rozdelená práca
dorastu a mládeže. Vytvárajú spoločne skupinu mladých, ktorá sa stretáva
predovšetkým pri Božom slove. Mládež sa pravidelne stretáva v 17 cirkevných
zboroch. Najpočetnejšie mládeže pracujú v L.Mikuláši, vo Veličnej, vo Východnej,
v Dovalove. Živá práca je aj v L.Kokave, L.Sielnici, Ružomberku, Žaškove.
V D. Kubíne a L.Mikuláši sú aj hudobné mládežnícke skupiny.
Je potešiteľné, že v porovnaní
s predchádzajúcimi rokmi badať zvýšenú snahu konať túto prácu a keď aj
nie veľmi, predsa len vidieť malé krôčiky k lepšiemu. Chcem povzbudiť, aby ste
sa tejto práce nevzdávali aj keď záujem by bol malý. Aj malé spoločenstvá sú soľou
pre cirkevné zbory a môžu sa rozrásť ako to vidieť v niektorých
cirkevných zboroch. Treba však pamätať, že „klubovosť je pomocníkom, ale nie cieľom“,
ako to uviedol brat farár R.Stanček. Nemá nám ísť len o to, aby sme mali počty,
ale vždy musíme mať na mysli budovanie viery.
Stretnutie konfirmandov a dorastu sa konalo
v Kultúrnom dome v Pribyline 15.októbra 2005. Témou stretnutia bol Bohatý
mládenec. Výkladom poslúžil brat farár Roman Porubän z Kežmarku. Bohatý
program pripravila domáca mládež. Zhostili sa tejto úlohy veľmi dobre a patrí
im na čele so sestrou farárkou Zlaticou Adameovou úprimné poďakovanie, rovnako aj
bratovi konseniorovi Marekovi Cingeľovi, ktorý mal toto stretnutie za VMV na starosti.
Biblické hodiny pre dospelých a modlitebné spoločenstvá
V štyroch cirkevných zboroch sa nekonali
pravidelné biblické hodiny, ani sa neschádzali modlitebné spoločenstvá. Vo všeobecnosti
pretrváva na biblických hodinách nízka účasť, prevažne len sestier a v zboroch,
kde bola vyššia, vykazujú pokles (L.Kokava, Važec, Východná). Najvyššia účasť
je vo Veličnej. V tomto cirkevnom zbore sú okrem toho aj ďalšie formy biblickej
práce v skupinách a to na
stretnutí žien, mužov (jediný zbor v senioráte), MOS aj ROS. MOS pracuje
pravidelne aj v D.Kubíne, K.Lehote, L.Porúbke, Pribyline, vo Važci, vo Východnej. Sú
to neveľké skupinky, ktoré sa modlia zo svoje cirkevné zbory a prácu
v nich. Požehnanie ich modlitieb vidieť v ovocí viery. Ženy sa stretávajú
v D.Kubíne, L.Jáne, L.Mikuláši, Veličnej a vo Východnej. Vo Východnej
majú najpestrejšiu paletu náplne svojich stretnutí. V mnohých zboroch sa konajú
modlitebné týždne.
Je potrebné zvýšiť apel na presbyterov v CZ,
ktorí ako prví musia vziať vážne potrebu počúvať, prijímať Božie slovo a modliť
sa. To je predpoklad a povinnosť presbyterskej služby, bez toho ju nemožno
poriadne ani vykonávať.
Rodinné spoločenstvá sa stretávajú na Orave, kde
stretnutia sú nad zborovou úrovňou. Je to 9
rodín z niekoľkých susedných zborov (Istebné, D.Kubín, Veličná). Pravdidelne
sa stretávajú v CZ D.Kubín, L.Peter, Važec a v L.Porúbke na letných
stretnutiach.
Seniorálne stretnutie žien sa konalo v Dovalove
5. júna 2005. Tému stretnutia: V čom spočíva skutočná krása ženy pripravila
a prednášku predniesla sestra Emília Mihočová, ktorá pripravila aj pekný
program s deťmi domáceho cirkevného zboru. Sestry prežili v Dovalove požehnané
popoludnie. Vďaka patrí celému cirkevnému zboru v Dovalove.
Seniorálne stretnutie mužov sa konalo v Párnici
23.10.2005. Témou stretnutia bola biblická postava Jákoba. Prednášali bratia Daniel
Midriak, farár vo Svite a brat Milan Bruncko z Martina. Potom bolo spoločné
posedenie a diskusia v Kultúrnom dome. Na rozdiel od stretnutia žien, bola účasť
nižšia, ale nevzdávame sa a chceme povzbudzovať našich bratov k budovaniu
osobného duchovného života.
Diakonia
K cirkevným zborom, kde je rozbehnutá
organizovaná práca na poli diakonie – D. Kubín, Dovalovo, L.Mikuláš, L.Peter,
Važec, Východná, sa v uplynulom roku nepridali ďalšie. Tak ako predtým sa
v zboroch konajú viac alebo menej návštevy v domácnostiach, ale väčšinou
ich vykonávajú duchovní pastieri. Niekde organizujú
stretnutia starších najmä v advente a v pôste, spolu
s prisluhovaním VP. Vo Veličnej sa rozhodovali pre otvorenie zariadenia pre
prepustených väzňov, ale nenašli dostatok odvahy, pre túto tak potrebnú prácu.
Cirkevné zbory, na území ktorých sú ústavy
a nemocnice, snažia sa duchovne starať aj o bratov a sestry
v týchto zariadeniach. Vykonájú sa v nich služby Božie, pastorálne návštevy,
prisluhovanie VP. Pri väčšom množstve týchto zariadení vypomáhajú aj okolité
cirkevné zbory.
Brat farár M.Šefranko vykonal 69 rozhovorov v Ústave
pre výkon väzby.
Cirkevný zbor – Diakonia v Liptovskom Mikuláši
organizovali opätovne Stretnutie pracovníkov diakonie v dňoch 5.a 6. novembra. Aj za organizovanie tohto
stretnutia, ktoré si už získalo povesť v celej cirkvi patrí poďakovanie cirkevnému
zboru.
Spevokoly
Spevokoly požehnane pracujú takmer vo všetkých
cirkevných zboroch. Spevokol nemajú v Jasenovej, L.Jáne, L. Petre
a v L.Trnovci. Pribúdajú zbory, kde majú dokonca spevokolov viac.
V Dolnom Kubíne je dorastový spevokol a mužský kvartet. Detský spevokol je
v Istebnom, vo Veličnej, vo Východnej a mládežnícky spevokol v L. Mikuláši.
Zloženie spevokolov je rozdielne, podľa členov. Vo
veľkej väčšine sa trápia s malým záujmom bratov. Spevokol v Leštinách
sa však tešil z prírastku nových
členov a to až o deväť a aj bratov. Členovia pribudli aj vo Važci a
nové altové hlasy pribudli aj v Dolnom Kubíne. Väčšina spevokolov pôsobí aj
mimo svojho cirkevného zboru: na slávnostiach v iných susedných zboroch, alebo v
rámci výletov. Spevokoly sú také malé spoločenstvá, ktoré sa navzájom duchovne
posilňujú aj modlitbou a slovom Božím, ale aj stretnutiami, myslia na svojich
členov pri životných jubileách. A na mnohých miestach sú práve členovia
spevokolu tí, ktorí pomáhajú aj pri organizovaní duchovných stretnutí
v zboroch, ale aj na brigádach.
24.4. 2005 sa konalo stretnutie spevokolov v Leštinách
v nedeľu Cantate. Zúčastnili sa ho Kraľovany, Istebné, Dolný Kubín, Veličná,
Žaškov a Leštiny. Koncert spevokolov
sa konal už tradične aj v Liptovskom Jáne a v 1. nedeľu adventnú
v chráme Božom vo Východne. Za organizovanie týchto koncertov, ktoré sú oslavou
nášho nebeského Pána a pre poslucháčov duchovným osviežením, pre účinkujúcich
povzbudením, patrí spomenutým zborom poďakovanie.
Počas letných prázdnin vo viacerých cirkevných
zboroch vystúpil detských spevokol „Ďatelinky“ z Dudiniec.
Cirkevný zbor v L. Jáne nemá kantora.
Vypomáhali tam kantorky z L.Mikuláša.
Iné
Vnútorno – misijná práca v našich zboroch
má aj veľa ďalších prejavov. Pribúda zborov, ktoré vydávajú zborové časopisy,
sporadicky alebo pravidelne, aby zasiahli čím väčší okruh svojich členov
evanjeliom. Konajú sa príležitostné stretnutia, misijné večierky, zborové dni na
utuženie zborového spoločenstva, zapájajú sa do Svetového dňa modlitieb, ekumenické
stretnutia (Smrečany na symbol. cintoríne), evanjelizácie, spomienky na významné
historické osobnosti (L.Mikuláš spomína na Jozefa Juráša, J. Tranovského, M.Hodžu),
zborové výlety, koncerty.... Cirkevné zbory sa snažia uplatniť fantáziu lásky
a využívať možnosti, aby sa evanjelium dostávalo čím bližšie aj k strateným,
či bokom stojatým a oslovovalo, povzbudzovalo a prehlbovalo vieru v Pána
Ježiša Krista.
Nepriaznivo na vnútornomisijnú činnosť zboru pôsobí
uprázdnenie kňazskej stanice. Niektoré veci, ktoré sa ťažko budovali zanikajú
a potom sa neľahko obnovujú.
Vnútornomisijnej práci neprospieva ani porušovanie
parochiálneho práva. Vo väčšine prípadov má za následok vyprázdňovanie bez
tak už slabého duchovného života.
VMV sa stretol trikrát a na svojich
zasadnutiach pripravoval seniorátne stretnutia.
Záver
Ďakujem Pánu Bohu, že nás nenechal
a neopustil. Ďakujem, že máme možnosti slobodne a rozličným spôsobom
zvestovať evanjelium, konať misiu. V slobode máme tendenciu prijímať to ako
samozrejmosť a viac vidíme ťažkosti, ktoré sloboda so sebou prináša. Nie je to
prenasledovanie pre vieru, ale pokušenie opúšťať vieru kvôli tomu, čo ponúka svet-
zábavu, majetok, iné duchovné prúdy. Nemalo by nás to odrádzať ani znechucovať,
ale naopak buďme horliví, nadšení, lebo niet inej pravdy, niet iného evanjelia, niet
inej cesty spasenia ako je Ježiš Kristus.
Ďakujem všetkých členom VMV za ich ochotu, prácu
a modlitby. Ďakujem za dôveru konať túto prácu a prosím o odpustenie,
lebo viem, že nie je dostatočná, a že sme chceli vykonať viac a nie všetko
sa nám podarilo.
SOLI DEO GLORIA!
Katarína
Hudáková
